Požehnané veľkonočné sviatky !
Vyvrcholením jarných sviatkov je Veľká noc.
V Zelený štvrtok kúpavali matky svoje deti v potočnej vode, aby nemali vyrážky a chrasty. Ochranu zvierat gazdovia zabezpečovali tak, že kôň, alebo krava museli prekročiť žeravé uhlíky, čo ich malo chrániť pre chorobami. Keď chceli, aby mala krava zdravé teliatko, museli ju tri razy udrieť mužskými gaťami. Aby kravy ochránili od stríg, dávali im chlieb s cesnakom, a vyháňali ich na pašu so zelenými vrbovými prútmi, aby sa dobre pásli a neschudli. Odporúčalo sa siať mak, hrach, tekvicu ale aj uhorky. Verilo sa , že iba zeleninové jedlo je v ten deň prospešné. Chlapci chodili po dedine s mravcami, obsypávali nimi domy, aby mali ľudia takú hojnosť, koľko je mravcov na mravenisku. Verilo sa že v takom dome budú mať sliepky veľa vajec a dievčatá z toho domu sa dobre vydajú.
Veľký piatok bol bohatý na zvyky. Bačovia dávali ráno ovciam soľ lízať, aby boli celý rok zdravé. Celý deň sa držal pôst –nejedlo sa mäso. Starí ľudia verili, že v ten deň behaju po chotári strigôni a hľadajú príležitosť, ako ľuďom a dobytku ublížiť. Preto gazdovia na Veľký piatok, po zotmení, natierali dvere stajní kolomažou alebo cesnakom. Dievčence si v tento deňhovorievali po vrbou svoje tajné želania:
Vrba, vrba, daj mi muža, červeného ako ruža,
bieleho ako kvet, dobrého ako med!
Z vrby sa robili šibáky (korbáče), vrbové pišťalky a košíčky. Kládli sa do nich maľované vajíčka – kraslice. Pri otlkaní pišťaliek si chlapci hovorievali:
Otikaj sa pištalôčka vrbová, pôjdeme mi na koníčku po drevá:
dubové, bukové, jelšové, jedľové. Už pískajú píšťalôčky vrbové.
Otikaj sa píštalôčka, spala si už dosť.
Koho stretneš na tom svete, hraj mu pre radosť.
Pred oblievačku sa deti učili vinše:
Šiby, ryby, mastné ryby,
kázal otec aj mamička, abys dala tri vajíčka.
Jedno biele, druhé čierne a to tretie zafarbené.
V sobotu – v Bielu sobotu sa v domácnostiach venovali vareniu a pečeniu. Pripravovali sa mäsité jedlá. Vajíčka sa varievali už strašne dávno, iba šunka sa podáva niekoľko desaťročí. Voda a oheň mali vraj v Bielu sobotu tajomnú moc. Navracali silu a zdravie. Voda ochraňovala pred ohňom, preto ňou obchádzali dom. Aj veľkonočná svieca sa musela zapaľovať novým ohňom. Do lámp sa musel nalievať nový olej (petrolej). Starý sa spaľoval pri stene kostola. Tomuto úkonu sa vravievalo Spaľovanie Judáša.
Na Veľkonočnú nedeľu išli rodičia s deťmi do kostola svätiť jedlá – koláče, vajíčka, klobásu a šunku. Len čo sa svätenie jedla ukončilo, otec či mládenec z rodiny uchopil košík a bežal s ním domov. Verilo sa, že ako rýchlo dobehne, tak rýchlo sa im podarí urobiť prácu na poli. V niektorých rodinách kládla matka košík členom rodiny na temeno hlavy, aby ich posvätený koláč- paska chránila pred bleskom. Svätené jedlo sa pojedlo do poslednej omrvinky. Aj omrvinky dala gazdiná sliepkam, aby dobre niesli. Ĺudia sa o tomto čase najedli. Preto sa na Kysuciach hovorievalo:
Na Veľkú noc, najeme sa moc,
veď keď príde Ducha, bude do pol brucha.
Oblievačov či šibačov okrem pohostenia čakali na Veľkonočný pondelok maľované vajíčka. Miestami sa oblievačka začína už po polnoci. Kúpači boli preto štedro odmenení, a to aj napriek tomu, že oblievavali dievčatá plnými vedrami studenej vody.
Oblej ma šuhajko, veď je voda nato.
Dostaneš vajíčko maľované zato.
Prípravila: Branka Baksa
